Výlet k Starohutskému vodopádu a na Veľký Inovec
V roku 1993 som uvažoval, čo urobiť pre svoje zdravie, čo urobiť preto, aby som si udržal kondíciu a ako bojovať proti jarnej únave. A tak sme sa doma dohodli, že každú veľkonočnú sobotu, keď bude priaznivé počasie a zmizne všetok sneh vystúpime na niektorý slovenský vrch. Tento náš plán sme začali hneď aj uskutočňovať a v niektorých rokoch sme zdolali i viac kopcov. Začali sme s tými najbližšími a najnižšími. Zdolali sme Ferianc 546 m n. m., Brezinu 556 m n. m., Tatiar 734 m, Agráš 734 m, Priesil 747 m, Sitno 1009 m, Ostrý vrch 633 m. Všetky uvedené kopce sme zliezli niekoľkokrát.
Potom sme išli ďalej. Vyšli sme na Kosihovský kamenný vrch 443 m na Krupinskej planine, z ktorého je pri dobrej viditeľnosti vidieť až do Maďarska. Ďalej to bol Veľký Inovec 901 m v Pohronskom Inovci, Zobor 587 m v Tribeči, Záruby 768, najvyšší vrch Malých Karpát, Veľký Vtáčnik 1346 m – vo Vtáčniku najvyšší vrch, Poľanu 1458 m, Vyšehrad 830 m v Žiarskom pohorí, Hrb 1255 m v Ľubietovskom Vepri, ktorý sa pokladá za stred Slovenska a kde na chate Pod Hrbom vám dajú fotografiu s razítkom, že ste boli v strede Slovenska, Majerovu skalu 1283 m, vo Veľkej Fatre nad Starými Horami, Kľak 1352 m v Lúčanskej Malej Fatre, na ktorý sme vystúpili z Fačkovského sedla.
Zdolali sme aj tri najvyššie položené hrady na Slovensku a to Muráň na Cigánke 936 m, Znievsky hrad 986 m v Malej Fatre pri kláštore pod Znievom a Liptovský hrad 1000 m v Chočskom pohorí medzi kúpeľmi Lúčky a Malatínou. Nespomínam tu tatranské túry, kde synovia zdolali aj niekoľkokrát 1000 m prevýšenie, ale ja som si na tieto túry netrúfol.
Prvým kopcom, ktorý sme sa rozhodli zdolať (ak nerátam Sitno, kde sme boli niekoľkokrát) bol v Pohronskom Inovci Veľký Inovec 901 m. Po ceste sme si pozreli aj Starohutský vodopád. A túto trasu môžete prejsť aj vy – vážení čitatelia Prandorfských novín.
Autom prejdite cez Pukanec, Šafranice, Novú Baňu do Starej Huty, čo je asi 24 km. Keď uvidíte v obci po pravej strane v lese dolinu ktorou tečie potok – tu zaparkujte. Uličkou medzi domami sa dostanete do tejto doliny a po 300 m mierneho stúpania prídete ku vodopádu, ktorý padá z výšky asi 6 m. Vodopád vznikol posunutím čadičových vrstiev pri druhohornom vrásnení. Posun nastal na styčnej ploche andezitov s čadičmi. Od vodopádu vpravo sa ťahá skalná stena vysoká asi 10 m. Asi po 300 m, keď pôjdete po chodníku popod túto stenu, sa dostanete k Jašekovej skale, z ktorej je pekný výhľad do okolia. Z Jašekovej skaly sa vráťte k autu a prejdite na ňom asi do 2 km vzdialenej horskej obce Bukovina, ktorá leží v nadmorskej výške až 650 m. Na Bukovine je možno už viac chalupárov ako domácich obyvateľov. Okrem opravených domov je tu i dosť novopostavených víkendových domov. K zaujímavostiam Bukoviny patrí novopostavený kostolík sv. Márie Goretti, ktorý bol vysvätený 6. júla 1995.
Neďaleko Bukoviny smerom na Veľkú Lehotu na zalesnenom kopci je kultúrna pamiatka Zámčisko – archeologická lokalita. Vo včasnom stredoveku (10. – 13. storočie) tu bolo hradisko, ktoré zrejme slúžilo obyvateľom okolitých osád a dedín ako útočisko pred nepriateľom (napr. pred Tatármi). Dodnes sú tu viditeľné zvyšky mohutného fortifikačného systému – valy a priekopy na ploche asi 7 ha. My sme na Zámčisku neboli, lebo sme z domu odchádzali neskoro až o 13 hodine. Bol by som rád, keby sa niekto z čitateľov Prandorfských novín na Zámčisko vybral a napísal nám o tom v týchto novinách.
Potom sa vyberte z Bukoviny po červenej značke na 4 km vzdialený Veľký Inovec. Trasa nie je náročná, veď prevýšenie 250 m na takú vzdialenosť zdolajú aj dôchodcovia. Najprv sa ide po nespevnenej ceste cez les, potom po veľkej lúke stále po značke. Z lúky je výborný výhľad na Veľkú a Malú Lehotu, ale i na niektoré štále. Opäť vojdete do lesa a z neho na lúku, ktorá je ale obrátená na juh a po nej vystúpite na vrchol Veľkého Inovca. Vrchol tvorí skalný ostroh, na ktorom je turistický smerovník, na skale nakreslený Slovenský znak a na kóte je aj vrcholová kniha do ktorej sa môžete zapísať (ak tam bude ceruzka). Z vrcholu vidieť iba na juh a na juhozápad. Výhľad na východ bránia Štiavnické vrchy, takže Devičany neuvidíte.
Potom môžete zostúpiť kúsok na západ, na lúku, kde je pekne zreštaurovaná chata, v ktorej môže prespať až 25 ľudí. Chata bola postavená v roku 1946 Spolkom slovenských turistov zo Zlatých Moraviec. Ku chate vedie z Obýc úzka asfaltka vedľa Obyckej Huty, kde má haciendu Jozef Majský. My sme tam boli 30. marca a chata už bola otvorená a mohli sme si kúpiť guláš, párky, klobásu a všeličo na pitie, ako i kávu a čaj. Tou istou cestou sa vráťte z Veľkého Inovca na Bukovinu a odtiaľ autom domov.
Daniel Kyseľ