Výlet na Tekovskú Breznicu

 

Urobte si celodenný výlet do Tekovskej Breznice. Autom treba prejsť iba 20 km z Devičian do Pukanca – Šafranice, na Brehy a z Brehov do Tekovskej Breznice, kde si niekde pri kostole zaparkujete auto. Potom už pôjdete pešo vedľa kostola a cintorína po zelenej značke k nepatrným zrúcaninám Breznického hradu, ktorý je vzdialený asi 2 km vo výške 445 m, to znamená, že musíte prekonať prevýšenie 230 m, čo je asi ako z Bukovca na Brezinu. Hrad je na konci horského hrebeňa, ktorý sa sem tiahne od Priesilu. Väčšinou budete stúpať po lúkach a pasienkoch, až ku koncu trasy sa dostanete do lesa. Z hradu sa zachoval iba jeden múr z obytnej veže o rozmeroch asi 4 x 3 m a odkryté sú aj základy opevnenia a budov. Hrad bol vybudovaný na ploche 50 x 30 m niekedy v roku 1283 ostrihomským arcibiskupom Filipom, ktorý získal tieto pozenmky od kráľa Bélu IV v roku 1260. Belo IV je ten panovník, ktorý utrpel v roku 1241 potupnú porážku od Tatarov na rieke Slanej pod Rožňavou. Jemu sa podarilo z bojiska ujsť s malým oddielom. V roku 1311 dobyl Brezinský hrad Matúš Čák a mal ho desať rokov do svojej smrti. Potom hrad spravovali kasteláni arcibiskupa. V roku 1441 sa hradu zmocnil Ján Jiskra, kým ho nevyhnalo vojsko Mateja Korvína v roku 1468. V roku 1471 dobyl hrad poľský kráľ Kazimír, ale Matej Korvín aj toho vyhnal. Hrad bol veľmi poškodený, ostal vo vlastníctve kráľa, ktorý sa oň nestaral, preto pustol a miestny obyvatelia ho postupne rozoberali. Asi 200 m na východ od zrúcanín hradu nad chválenskou dolinou trčí Sokolia skala. V časoch, keď ešte hrad fungoval, bola na nej postavená pozorovacia veža, z ktorej sledovali pohyb v Chválenskej doline až po Hron. Na západ od zrúcanín hradu (asi 50 m), na konci hrebeňa je kríž postavený v malej záhradke. Kríž tu postavil nejaký brezničan z vďaky, že sa mu podarilo ujsť nemeckým vojakom, ktorí ho tu cez II. sv. vojnu chytili. Od tohto kríža je vynikajúci výhľad na celú dolinu Hrona.

Odtiaľto sa vrátite naspäť k autu v doline. Nemusíte ísť tým istým chodníkom ako ste prišli, ale odbočte doprava na chodník, ktorý ide do Chválenskej doliny. Na konci doliny (už v obci) uvidíte parádne chalupy bratislavčanov. V doline sadnete do auta a pôjdete ešte hľadať kráter poslednej činnej sopky na Slovensku, na Putikovom vŕšku, ktorý leží východne od obce medzi Liešnou a Chválenskou dolinou v Štiavnickom pohorí. Sopka na Putikovom vŕšku vybuchla naposledy v štvrtohorách asi pred 120 tisíc rokmi a jej výbuch už mohli sledovať vystrašení neandertálci, ktorí bývali niekde na Slovenskej bráne pri Tlmačoch a Rybníku. Láva z Putikovho vŕšku sa liala Liešnou dolinou smerom ku Hronu až po Brehy a do Chválenskej doliny. Láva bola bazaltová (čadičová). Dnes sa z tohto čadiča – bazaltu vyrába na Novej Bani vlákno pod obchodným názvom Nobasil. Z Tekovskej Breznice pôjdete autom smerom na Brehy (novou asfaltkou) a pri stredisku živočíšnej výroby odbočíte doprava na poľnú cestu, ktorá ide vedľa pevného hnojiska. Prejdite autom asi 100 m nad hnojisko a tu na pasienku zaparkujte auto, lebo ďalej sú koľaje na ceste dosť hlboké. Potom už pešo hore Liešnou dolinou, vedľa krásnych solitérnych bukov, dostanete sa k lesu, ktorý je na Putikovom vŕšku. Vyjdite až na vrchol Putikovho vŕšku (477 m n.m.), ktorý je na vrchu plochý. Prejdite na južný okraj tejto roviny smerom do Chválenskej doliny. Na protiľahlom svahu uvidíte Sokoliu skalu na ktorej ste už boli. Tesne pod vrcholom asi 10 m dolu vo svahu je kráter sopky. Dobrým orientačným znakom je, že na vrchu nad kráterom je ohnisko s klátmi na sedenie a s pripraveným drevom na kúrenie. To čo ste našli, nie je pôvodný kráter, ale vulkanicko – exhalačný kanál, vytvorený plynnými erupciami. Je to vlastne pseudojaskyňa v skale a Brezinčania ju volajú Sézam. Keď zídete do jaskyne, vytvára sa v nej bazaltový prach, ale potom hneď strmo takmer kolmo jaskyňa klesá. Celý Putikov vŕšok je pokrytý sopečnou horninou – pemzou, ktorá je ľahká ako troska z vysokej pece. Dajú sa nájsť aj „sopečné bomby“, ktoré sa podobajú na skamenenú prehnutú rybu bez chvosta a hlavy o veľkosti 4 cm a viac. Bomby vznikli tak, že pri výbuchu sopky vyleteli vysoko do vzduchu žeravé kúsky čadiča, ktoré stvrdli a pri dopade na zem sa nerozbili.

Ak ste teda videli zrúcaninu hradu, Sokoliu skalu a našli ste Sézam, môžete sa spokojní vrátiť domov.

Daniel Kyseľ