Preskočiť na obsah Preskočiť na hlavnú navigáciu Preskočiť na pätičku

Devičany – naša obec II. časť

Ako svedčia už arcgeologické nálezy (na Hornej Berianke sa robili neoficiálne vykopávky ), územie našej obce, vzhľadom na už spomínané výhodné klimatické a pôdne podmienky, výhodnú polohu územia a dostatok zvery, bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej (neolit) v rokoch 4000 – 5000 p.n.l. Územie bolo osídlené pravekými lovcami, ktorých neskôr nahradili keltskí roľníci a temeselníci. Po príchode Starých Slovákov na naše územie v 5. – 6. storočí nášho letopočtu si títo najprv budovali hradiská, napr. v Starom Tekove, pri Rybníku, pri Psiaroch na Krivíne v Bohuniciach na Hrádku a možno aj u nás na Háji – čo však je málo pravdepodobné. Až potom začali osídľovať aj údolia pri potokoch. Takto bola založená aj naša obec. V už spomínanom roku 1075, sa obec pravdepodobne rozkladala na území od dnešnšj pošty, hore pažiťou po kostol, ale hlavne na Bukovci. Podľa chotárnych názvov Lazy a Lásky – čiže Lázky sa dá predpokladať, že tam boli v minulosti lazy. Na Lazoch určite boli najmenej dve samoty – jedna v Chováňovom sade a druhá asi 150 – 200 metrov vyššie hore potokom na jeho pravej starne. Táto bola neskôr prebudovaná na mlyn. Ke´d som bol chlapec, bol ešte dobre vyditeľný náhonový jarok. Pri rekultivácii a preložení potoka bol jarok zlikvidovaný. Na Láskach predpokladám dom pri tzv. Klimáčekových jabloniach a ďalší niekde pri pravouhlom ohybe starého potoka. Neskôr bol na Dolných lúkach pod zákrskovou záhradou postavený mlyn. Pri rekultivácii potoka sme základy tohto mlyna, ktoré boli vtedy asi 1 m vysoké, zasypali. Náhonový kanál išiel od hate pri Chrastinovcioch – Gubčovcoch (dom č. 1) cez Láske a je ešte miestami viditeľný. Do roku 1950 boli na tom jarku močidlá na konope. Predpokladám , že v Dolnom Prandorfe bol aj tretí mly a to vdľa cesty hneď za jarkom. Tu je priehlbina, kde nohol stáť mlyn. V Hornom Prandorfe boli dva Slávikove mlyny na Vrškách na mieste bývalých stupov. V Myš – potoku bol mlyn Čavojovcov, tiež na mieste stupu. Posledným mlynárom tu bol Alojz Awieszki (pôvodom poliak) asi do roku 1970. Trochu dlhšie bol v čiastočnej prevádzke Kovačikov mlyn za Paľovým Slávikovým humnom. Posledným mlynárom tam bol Ján Burda. Spomenuté dva mlyny sú už zrúcaninami.

Vráťme sa teraz do roku 1242, keď k nám začali prichádzať nemeckí banníci. Podľa niektorých autorov sa usadzovali na Bukovci a na Vrškách. Ja si však myslím, že väčšina banníkov mala domčeky postavené na Humništiach, kde ešte začiatkom 20. storočia boli na jednotlivých parcelách kúsky záhrad a viničiek. Odtiaľto mali banníci oveľa bližšie do práce. Pozostatky po domoch za 230 rokov zmizli, lebo ľudia ktorí túto pôdu po banníkoch získali, domky zrovnali so zemou. Zaujímavé by bolo urobiť v tých miestach archeologický výskum. Keď bola pre nerentabilnosť zastavená ťažba zlata v roku 1775, všetci banníci od nás odišli do Pukanca, Banskej Štiavnice a na Novú Baňu. Potomok jedného z mála banníkov, čo ostal v obci, bol môj pradedo, ktorý sa volal Huttman. Uhorský kráľ povolil nemeckým kolonistom mať vlastnú samosprávu, preto sa v obecných zápisniciach, čo sa zachovali z tých čias, nenachádza ani jedno nemecké priezvisko.

Počas ťažby zlata bolo poterbné rudu aj spracovávať, najprv v stupoch drviť a potom v hutách získavať zlato a striebro. Potok tečúci zo Štôlne bol na budovanie stúp vhodný, mal dostatok vody, ale tiekol od samého prameňa cez dedinu a preto stupy na ňom stavať nemohli. Potok z Pod skaly je málo výdatný, preto banníci vybudovali na ňom najprv vodnú nádrž medzi Brezinamo a Humnišťiami, aby sa tu zachytila i dažďová voda a jarné vody zo snehu. (Nádrž je dobre identifikovateľná i teraz). Od nádrže sa svahom Kuncovej vykopat kanál ku stupom na Vrškách. Aj napriek vybudovanej nádrži bolo v suchých rokoch vody málo. Vykopal sa preto ďalší kanál zo Štôlne na Vršky v dĺžke 1700m. Vtedajší banníci dokázali v tých časoch aj bez nivelačných prístrojov kopať správne a dodržať 46 cm spád na 100m dĺžky. Voda týmto kanálom tiekla do roku 1965, kým bolo v prevádzke kúpalisko. Keď sa aj teraz pozriete z Bukovca na tento kanál, vyzerá to tak, ako by voda ním tiekla hore kopcom.

Daniel Kyseľ st.

Návrat na vrch stránky
Translate »